Tatra 613

(1974-1980)

Tatra 613 bola najrýchlejšie auto československých ciest.

Ministerské Tatry rozhodne "nežrali" 35 l/100 km.

Motor 3.5 V8

Prvá verzia spojky spôsobila Tatre nemalé problémy.

Prvé Tatry 613 boli osadené spojkami Fichtel Sachs. Pre účely homologizačných skúšok však konštruktéri pripravili exemplár vybavený československou spojkou. Noc pred príchodom zástupcov štátnej skúšobne nočný strážnik (pravdepodobne zo zvedavosti) sadol do odstavenej Tatry, naštartoval ju a nevedomky roztrhol prítlačný kotúč spojky. Strážnik sa dostal do veľkých problémov, no zároveň pomohol odhaliť jeden závažný problém. Pri oprave poškodenej spojky konštruktéri zistili, že prítlačný kotúč praskol z dôvodu nevhodného materiálu. Bol vyrobený zo šedej liatiny, ktorej pevnostné parametre záťaži spojky nevyhovovali. Materiál sa musel zmeniť. Návrh na zmenu drahšieho materiálu (a vecí s tým súvisiacich) prijal technický námestník s nevôľou. To však ešte netušil, že pôvodná spojka sa postará o ďalší nepríjemný zážitok. Tentoraz pod kapotou policajnej T 613.

V centre Prahy sa pri oslavách 1. mája sa roztrhol prítlačný kotúč spojky policajnej Tatry priamo uprostred davu. Bola to veľmi nepríjemná situácia, pri ktorej ostala reprezentačná Tatra pred zrakmi verejnosti zrazu nepojazdná. Čo však mnohí prihliadajúci nevideli, boli úlomky kotúča, ktoré prerazili spojkovú skriňu, podlahu auta, preleteli interiérom a zastavili sa až o hornú hranu čelného skla. Na ostatných Tatrách sa medzitým už vymieňali pôvodné spojky za nové, policajné auto sa však výmene vyhlo.

V roku 1978 vláda výrobu T 613 pribrzdila.

Testovalo sa aj v noci.

Príbeh o vysokej spotrebe

Príchod novej T 613 do služieb štátnych ministerstiev sprevádzala ešte jedna zaujímavá udalosť. S motorom 3.5 V8 nemal dovtedy nikto z vodičov skúsenosti, no jeho výkon a objem bol výbornou príležitosťou, ako sa zadarmo dostať k služobnému benzínu. Všetci tak pri prvých služobných Tatrách vykazovali spotrebu až na úrovni 35 l/100 km. Štát platil a oni jazdili. Niekomu to však nedalo a obrovské náklady na palivo reklamoval u samotného výrobcu. V Tatre vedeli, že je to hlúposť a tak skúšobní vodiči absolvovali aj s redaktormi časopisu Automobil na ministerských Tatrách skúšobné jazdy, ktoré mali vysokú spotrebu potvrdiť alebo vyvrátiť. Tá sa podľa očakávania nepotvrdila a nepríjemným spôsobom odhalila, aké množstvá "štátneho" benzínu ministerskí vodiči dovtedy spálili vo svojich súkromných autách.

Sériová výroba nešla podľa plánov.

Pôvodným zámerom bola výroba 3500 exemplárov T 613 ročne. Rozbeh výroby v pobočnom závode Příbor bol optimistický a splneniu vytýčených cieľov nestálo nič v ceste. Prvé kusy síce nemali dostatočnú povrchovú úpravu karosérií a hrdzaveli, no technológovia problém čoskoro odstránili a šlo sa ďalej. V januári 1978 sa však nad šesťstotrinástkou zatiahli mračná. Vláda svojim uznesením vymedzila, komu je toto reprezentačné auto určené (zakázaný predaj súkromným osobám). Okrem toho sa taktiež rozhodlo, že Tatra 613 nepôjde na export. Dôvodom druhého rozhodnutia bola neschopnosť zaistiť dostatočný servis v zahraničí. Po týchto rozhodnutiach klesla ročná výroba z plánovaných 3500 na 300 kusov.

Sériová výroba Tatry 613 teda napriek všetkým počiatočným prekážkam, problémom s prototypmi a niektorými exemplármi overovacej série nakoniec pokračovala a bola akýmsi zadosťučinením pre všetkých konštruktérov a ľudí, ktorí sa na vývoji a výrobe tohto zaujímavého auta dovtedy podieľali.

Zdroj: text: archív autora, archív TATRA, a.s.,kniha: Život s Erbem Tatry  (Milan Švihálek),kniha: Auta Východního bloku (Jan Tuček)

foto: dobové materiály TATRA a.s. (n.p. Tatra Kopřivnice)