Tatra 613-4
(1991-1996)
Verzia T613-4 musela vzniknúť predovšetkým z dôvodu príchodu prísnejších predpisov EHK platných od začiatku deväťdesiatych rokov.
Zmeny sa týkali predovšetkým hluku, emisií, lepšieho usporiadania interiéru s novou palubnou doskou a tvrdšími sedadlami, jeho účinnejšieho vykurovania a chladenia. 
Životnosť karosérie sa predĺžila na 7 rokov.
V interiéri pribudol väčší stredový tunel (bolo v ňom nezávislé vykurovanie), ktorý obmedzil miesto pre nohy. Zmenšila sa aj odkladacia schránka pred spolujazdcom (najmä pri verziách s klimatizáciou).
Konštruktéri chceli zároveň zvýšiť aj životnosť motora na 400 000 km, pričom prvá generálka ho mala zastihnúť až po najazdení 200 000 km (dovtedy 150 000 km).
Technickou inováciou bolo použitie nových aluminio-ferittových vložiek valcov.
Jedným z najdôležitejších úloh však ostávalo zníženie spotreby. Kým predchádzajúci model "žral" v meste 16,2 l/100 km, Tatra 613-4 mala normovanú spotrebu o liter nižšiu. Priemerná spotreba klesla z 13,2 l na 12,4 l/100 km. Určitý podiel na vyššej ekonomike prevádzky mal aj ventilátor chladenia, ktorý sa spúšťal prostredníctvom hydraulicky ovládanej spojky len v prípade potreby.
Postupom času sa pod kapotu Tatry 613 nasťahovali aj prvé neriadené katalyzátory, inovované výfukové potrubia a technológie prinášajúce do motorového priestoru a interiéru vyšší podiel elektroniky. To už však Tatra 613 nezastaviteľne starla a do jej vývoja zďaleka neprúdilo toľko financií, koľko by si vzhľadom na svoje kedysi výsostné postavenie zaslúžila. Priority automobilky sa zmenili a namiesto vývoja sa vtedajší manažment musel postarať o prežite v podmienkach nastupujúcej trhovej ekonomiky.
Po roku 1991 začala do T 613 prenikať zložitá elektronika.
Zdroj: text: archív autora, archív TATRA, a.s., Život s Erbem Tatry (Milan Švihálek)
foto: dobové materiály TATRA a.s. (n.p. Tatra Kopřivnice)
